Mýty o dvojakom občianstve

Diskusiu o dvojakom občianstve sprevádzajú verejne šírené mýty. Jeden z nich tvrdí, že ak je slovenský zákon v súlade s medzinárodným dohovorom, tak to platí aj o slovenskej ústave. Nie je to tak, naša ústava je prísnejšia ako spomínaný dohovor.

V súvislosti so spormi okolo zákona o občianstve sa stal aj Európsky dohovor o občianstve predmetom viacerých mýtov. Prvým je tvrdenie, že maďarský zákon o dvojakom občianstve odporuje európskemu dohovoru. Neodporuje.

Orbánov zákon je zlý, nezodpovedá medzinárodným zvyklostiam a narúša dobré susedské vzťahy, ale v rozpore s dohovorom nie je. Nie je pravda, že by dohovor vyžadoval nejakú väzbu medzi človekom a štátom, ktorého občianstvo tento človek nadobúda.

Čo hovorí dohovor

Európsky dohovor v článku 6 stanovuje zmluvným štátom povinnosť ustanoviť vo svojej legislatíve, ktoré osoby musia nadobudnúť jeho občianstvo (odseky 1 a 2). Ukladá im povinnosť ustanoviť možnosť naturalizácie osôb, ktoré majú zákonný a obvyklý pobyt na jeho území (odsek 3). A vymenúva, ktorým kategóriám osôb by mal štát uľahčiť nadobudnutie občianstva (odsek 4).

Nezmieňuje sa však o tom, že by zmluvný štát nemohol udeľovať občianstvo aj iným osobám. Nemusí sa nám to páčiť a v prípade Orbánovho zákona sa nám to ani nepáči, ale nie je to v rozpore s európskym dohovorom.

Do istej miery problematickým je aj tvrdenie, že slovenská reakcia je plne v súlade s dohovorom. Ten v článku 7 odsek 1 písm. a) pripúšťa, že zmluvný štát môže ustanoviť stratu občianstva zo zákona dobrovoľným nadobudnutím ďalšieho občianstva.

Lenže dnes sa už na Slovensku všetky relevantné politické sily (možno s výnimkou SNS) zhodujú, že strata občianstva by sa nemala týkať Slovákov v Los Angeles, Ottawe či v Manchestri, ktorí nadobudnú americké, kanadské alebo britské občianstvo. Spor sa vedie už „len“ o to, či by slovenské občianstvo mali strácať Maďari v Komárne, Rimavskej Sobote a Košiciach, ktorí nadobudnú maďarské občianstvo.

K riešeniu problému tých prvých bez odstránenia strácania občianstva tými druhými smeroval návrh novely z dielne Smeru aj pozmeňovák Igora Matoviča. To však znamená, že po takejto úprave by už slovenský zákon neustanovoval stratu slovenského občianstva dobrovoľným nadobudnutím iného štátneho občianstva, ale len istým spôsobom nadobudnutia iného štátneho občianstva. A je otázne, či takéto riešenie zodpovedá dohovoru.

Ešte je tu ústava

Tretím mýtom je tvrdenie, že ak je slovenský zákon v súlade s európskym dohovorom, tak je v poriadku a je v súlade aj so slovenskou ústavou. Taký automatizmus však neplatí. Ústava v článku 5 odsek 2 uvádza, že „nikomu nemožno odňať štátne občianstvo Slovenskej republiky proti jeho vôli“. Dohovor obsahuje ako jeden z princípov obdobné, ale nie identické ustanovenie, podľa ktorého „nikto nebude svojvoľne zbavený svojho občianstva“ (čl. 4 písm. c).

Formulácia z ústavy je prísnejšia. Ak niekto zo zákona stratí občianstvo nadobudnutím cudzieho štátneho občianstva, evidentne je to v súlade s požiadavkou európskeho dohovoru, lebo nejde o „svojvoľné zbavenie“ občianstva. Stále však môže ísť a v prípadoch, ktoré na Slovensku riešime, aj ide, o „odnímanie občianstva proti vôli“ dotknutých osôb.

Inak povedané, odňatie občianstva môže byť proti vôli dotknutej osoby (ústava) aj v prípade, keď nie je svojvoľné (dohovor). Slovenské zákony však nemusia byť len v súlade s medzinárodnými dohovormi, ktorými je Slovensko viazané, ale rovnako aj s Ústavou SR.

Zákon, ktorý je v súlade s medzinárodným dohovorom, ale odporuje našej vlastnej ústave, rozhodne nie je v poriadku.

Článok bol uverejnený v denníku SME dňa 18. februára 2011.

 

Tweet

<div style="background-color: none transparent;"><a href="http://news.rsspump.com/" title="">news</a></div>

Peter Zajac: Dva roky bez generálneho prokurátora

Zdroj: .týždeň, www.tyzden.sk

Ondrej Dostál o spoločnom postupe pravice v župných voľbách v Bratislavskom kraji

Zdroj: TA3, www.ta3.com

ECR Group TV

Zdroj: ECR Group TV

>>> viac videokomentárov