Pátos je vypätý cit extázy, v ktorej sa ľahko menia emócie na exces a násilie. Práve preto je dobré rozlíšiť civilný pátos od militantného, vyvolávajúceho z podzemia nevedomia ničivý pud.
Estetici sa radi nad spor o Svätoplukovu sochu povznášajú, pragmatici sa sťažujú, že treba riešiť dôležitejšie veci, vierozvesti chcú držať hladovku, extrémisti sa uchádzajú o svoju sekundu pochybnej slávy, radikálni demokrati by zase najradšej debatovali, aj keď niet s kým.
Pre nás znamená skúsenosť eurovalu povinnosť presadzovať referendum vo všetkých kľúčových oblastiach, ktorými by sa malo v budúcnosti rozhodovať o odovzdávaní ďalších kompetencií na Európsku úniu. Hranica odovzdávania kompetencií jednoducho presiahla únosnú mieru a nemôže už o nej rozhodovať namiesto občanov politici.
V našej parlamentnej praxi existuje zvláštny jav. Reálne problémy sa vo verejnosti veľmi často skrývajú za široký chrbát hlučnej diskusie o samozrejmostiach.
Občianska konzervatívna strana (OKS) má pomerne veľa pripomienok k predbežnej verzii programového vyhlásenia vlády, ktoré bude na dnešnom rokovaní Koaličnej rady v jej mene prezentovať podpredseda Mosta-Híd Zsolt Simon. Pre TASR to povedal jej predseda a člen poslaneckého klubu Mosta-Híd v Národnej rade (NR) SR Peter Zajac.
Nádej na zúženie poslaneckej imunity si občania môžu spájať len s pripravovaným ústavným zákonom, ktorý by sa mal touto otázkou zaoberať a nie s referendom iniciovaným stranou Sloboda a Solidarita (SaS), lebo to tento problém fakticky nerieši.
Juhoafrické majstrovstvá sveta vo futbale majú svoju zvláštnu atmosféru. Televízne štáby nenechajú bez povšimnutia ani myšaciu dierku - len akosi cudne obchádzajú chudobu slumov. A fanúšikovia v ostro stráženom štadióne sa dožadujú slobodnej Gazy. Čudný svet, čudesný.
Dnes ešte cítiť atmosféru veľkej úľavy. Ficov režim doliehal svojou neľudskou podstatou na ľudí ako nočná mora. Zajtra sa však ľudia, ktorí dali dôveru budúcej vládnej moci, začnú pýtať, ako s ňou narába. Či ju bude pokladať len za svoju korisť, ako to robila s neuveriteľnou brutalitou a zastrašovaním Ficova vláda, alebo či ju bude pokladať za verejnú službu, na čo ju ľudia volili. To je úplne podstatná otázka.
Svet podľa Fica vyzeral spočiatku fascinujúco. Až kým sa neukázalo, aký je pustošivý. Môže mať rozličné pomenovania. Určujúca je však jeho zhubná podstata. Práve o to ide v týchto dňoch.
Prekvalifikovanie relácie z publicistickej na politickopublicistickú je čírou orwellovčinou a len na okraj dodávam, že za čítanie a požičiavanie Orwella sa pred rokom 1989 súdilo a odsudzovalo.
Všetci tí, čo sa nám a palkovcom posmievali ako exotom, keď sme sa postavili proti prijatiu eura a Lisabonskej zmluvy, by si mali dnes klásť otázku, či nemali rozmýšľať včera, pri vstupe do eurozóny. Vtedy sa totiž rozhodovalo o tom, či budeme platiť grécke dlhy.
Nepatrím medzi tých, čo si myslia, že najlepším vlastníkom je štát. Nie je, lebo vo svojej anonymnosti nenesie za vlastníctvo nijakú osobnú, neprenosnú zodpovednosť. Nepatrím však ani medzi tých, čo si myslia, že majiteľ si môže robiť so svojím vlastníctvom, čo chce...
Skutočné vlastenectvo nie je a nemôže byť prikázané ani nariadené. Má emocionálny základ, ale spája sa aj s hrdosťou na výnimočný umelecký výkon, skvelú prácu, vedecké uznanie, športový výsledok.
Indiánske tance okolo zákona o preukazovaní pôvodu majetku trvajú už desaťročie. Za ten čas ako huby po daždi rastú aktuálne rady zbohatlíkov s nepoctivo nadobudnutým majetkom. A nič sa nedeje.
Oslava dvadsiateho výročia nedopadla dobre. Akoby aj mohla? Na rozdiel od Českej republiky, kde je november 1989 všeobecne prijímaný, na Slovensku taká zhoda neexistuje. Preto ho nebolo možné oslavovať ináč ako postmoderne, absolútne relativizujúco.
Pre súčasnú moc je charakteristický princíp pašalika. Poznáme ho napokon z histórie. Je amalgámom troch taktík. Vyplýva z historickej obavy pred Maďarmi, z novodobého antiamerikanizmu, z pseudohistorizujúceho slavjanofilstva a rusofilstva.
Celý november 1989 mi bežal hlavou ako film príbeh z románu Mary Reynoldsovej Býk vychádza z mora. Opisoval príbeh Teseovej aténskej družiny, ktorá zvíťazila nad netvorom Minotaurom a pomocou meča a klbka nite vyslobodila z labyrintu dcéru krétskeho kráľa Minoa Ariadnu.
Na to, čo sa odohralo v novembri 1989, sa možno pozrieť historizujúco a oslavne, alebo bilančne, pokiaľ si položíme otázku, čo z očakávaní, nádejí a predsavzatí spojených s novembrom 1989 sa splnilo, a čo nie.
Tento slogan urobil v slovenskej politike pozoruhodnú kariéru. Je však ako zrkadlový obraz. Mätie. Čo v ňom vidíme vpravo, je v skutočnosti vľavo, čo v ňom vidíme vľavo, je v skutočnosti vpravo.
Dnešná kríza nie je len finančnou a ekonomickou krízou. Je krízou spoločnosti, ktorá zabúda na to, že základom revolúcie v novembri 1989 bola túžba po slobode a dôstojnosti ľudského života.
Dnešných vládnych politikov charakterizujú dve základné vlastnosti – vidia svet prizmou konšpiratívnych teórií a všetkých ľudí ako potenciálnych páchateľov trestných činov.
Frankfurter Allgemeine Zeitung: „Ešte sa nestalo, aby jeden členský štát Európskej únie povedal prezidentovi druhého členského štátu, že je persona non grata.“ Kde budeme hľadať v Európskej únii priateľov? U Putina?
Vláda Roberta Fica hromadí problémy. Nepozná nástroje na ich riešenie. Sprevádza ju ekonomická kríza, rastúca nezamestnanosť, deformované vzdelávanie, zmrzačená sociálna opatera. A ani tá diaľnica nebude.
Je to zvláštna škola práva a poriadku, zvláštna polícia, ktorá nechráni brániacich sa občanov vlastného štátu, ale napadajúcich príslušníkov cudzieho štátu. A je to zvláštny štát, ktorého inštitúcia jedného z brániacich sa promptne pokarhá.
Nemám svetodejinné ambície písať listy Barackovi Obamovi. A už vonkoncom nemám v úmysle robiť slovenského trójskeho koňa Vladimírovi Putinovi. Ale základná geopolitická neukotvenosť je reálnou a traumatizujúcou otázkou našich moderných dejín.
Minister Mikolaj sklamal učiteľov a žiakov a zabil reformu, lebo do nej zabalil antireformné kroky a odsúdil ju na živorenie na periférii spoločenského záujmu. To je skutočný výsledok prvého roka reformy bez reformy.
Eurofondy nie sú z pohľadu občanov úspešným príbehom, prispievajú k morálnemu rozvratu v spoločnosti a 20. rokov po Novembri 1989 sa aj ich prostredníctvom posilňuje úloha štátu.
OKS je presvedčená, že STV si úplne prestala plniť verejnoprávne funkcie, za peniaze všetkých občanov SR sa stala hlásnou trúbou vládnej koalície SMER, HZDS, SNS, ako verejnoprávna televízia totálne zlyhala, je nereparovateľná a preto OKS navrhuje jej zrušenie.
Po novembri 1989 sme boli v rokoch 1990 ? 1992, 1992 ? 1998, 1998 ? 2006 a 2006 ? ? svedkami zvláštneho kyvadlového pohybu. Za každým pokusom vytvoriť demokratický právny štát nasledoval opačný pohyb, smerujúci k jeho rozvratu.
Dňa 19. novembra 1989 sa z iniciatívy umelcov zišli na verejnom zhromaždení v Umeleckej besede v Bratislave zástupcovia umeleckých zväzov, kultúrnych inštitúcií a študentov bratislavskej VŠMU.
Európsky parlament, zahľadený do seba, do Lisabonskej zmluvy, labyrintov zákonov, byrokracie a sústreďovania moci vo svojich rukách, by potreboval riadny prievan, aby sa vedel postaviť proti kríze.
Príbehy, svedčiace o hlbokej nekultúrnosti moci, ktorá zväzuje politické strany s lobistickými skupinami a podnikateľmi, sa množia ako rakovinové novotvary spoločnosti, ktorá si neváži svoje telesné a duševné zdravie.
Ivan Gašparovič pre mňa predstavuje jednofarebnú minulosť. Má farbu nacionalizmu, farbu sociálnej demagógie a triedneho inštinktu, má farbu všetkého toho, čo sa na Slovensku spojilo proti novembru 1989 a proti nášmu ponovembrovému vývoju.
Opozícia nemôže robiť politiku za vládnu koalíciu. To je pre voliča základné mätenie pojmov. Rovnako sa ani vládna koalícia nemôže hrať donekonečna na opozíciu a ustavične sa vyhovárať na bývalú vládu.
Republiková rada OKS (RR OKS) hodnotí ekonomickú politiku Ficovej vlády ako politický bankrot. Ficova vláda nepotrebovala ani tri roky na to, aby zmárnila dobré ekonomické postavenie Slovenska.
Základným problémom súčasnej krízy je strata poctivosti ako elementárneho základu etiky slobodného trhu, v ktorej sa spájajú zásady liberálnej ekonomiky s konzervatívnym pohľadom na svet.
Príbeh totálnej devastácie STV sa začal Reportérmi a reláciou Pod lampou. O dva roky sa opakuje v Slovenskom rozhlase ako déjà vu, ako to, čo sme už raz prežili, tou istou reláciou, len tentoraz bez lampy. Začína sa tým, čomu hovorí prozaik Pavel Vilikovský zľavovať sám zo seba.
Aj táto plynová vojna sa, ako všetky predchádzajúce, pominie. Dočasne. Tak ako už toľkýkrát nastane sladké zabudnutie, aj keď minimálne na jedno by štát zabudnúť nemal – že má mať pre prípad krízy dostatok disponibilných zdrojov plynu.
Kľúčové prázdne miesto tvorí otázka, dokedy všetkým tým ficovinám budú ľudia veriť. Moja predpoveď: budú, ešte stále, aj keď menej ako na konci roka 2008.
Janušekov dedo Mráz cudzie nechce a svoje si nedá. Občania, ktorí si chcú vyzdvihnúť darčeky, môžu sa uňho prihlásiť pri zabudnutej nástenke ROH na prvom poschodí hneď vedľa portrétov Hrdinov socialistickej práce.
Povedané celkom jednoducho, dnes ešte stále vnášajú maďarsko-slovenský konflikt do spoločnosti politici z oboch strán. Ak však bude vzájomné stupňovanie konfliktu pokračovať, stane sa politická mobilizácia mobilizáciou spoločenskou.
Hviezdnou chvíľou nášho premiéra nebol november 1989, ale november 1994. Robert Fico tvrdí, že k jeho vláde neexistuje alternatíva. Otázku však treba položiť opačne - je Ficova politika alternatívou k novembru 1989?
Príkladov svojvôle je stále viac a viac. Konkrétne uplatňovanie práva a všeobecné právne princípy sú však spojené nádoby. Preto prestávajú byť svedectvá právnej svojvôle len jednotlivými prípadmi. Stávajú sa súčasťou rozsiahleho podomieľania demokratického právneho štátu a ako nové bezprávie základnou črtou Ficovho režimu.
OKS ostro protestuje proti pochodu neonacistov z radov poľských fanúšikov, ktorí vykrikovali fašistické a rasistické heslá a zaútočili na rabína Barucha Meyersa. Za obvzlášť poburujúcu pokladá OKS neschopnosť polície postaviť sa tvrdo proti fašistickým excesom.
Fico chce znárodniť zahraničných investorov, je nepriateľom nezávislých a zoštátňovateľom verejnoprávnych médií. Uzavrel štátny pakt s cirkvami. Lživou propagandou v kauze Hedvigy Malinovej nastavil Slovensko na protimaďarský kód. Sám sa označil za nepriateľa občianskej spoločnosti. Správa sa dvojtvárne.
Ako začať s nulovou toleranciou voči tým, čo škodia Pezinčanom, Trebišovčanom, Devínčanom? Ako začať s nulovou toleranciou k vyvlastňovaniu majetkov a vyhrážaniu sa znárodnením zahraničným investorom, ktorí tvoria základ našej ekonomickej prosperity?
Geopolitická situácia sa v posledných rokoch so vznikom úspešných autokratických štátov razantne mení. Aj Gruzínsko približuje chvíľu, ktorú odsúvame a vyhýbame sa jej pozrieť do očí — keď budeme musieť znovu odpovedať na základnú otázku, kam vlastne patríme.
Prípad pezinskej Novej jamy nie je len príbehom jednej skládky. Úrady na celom Slovensku rozhodujú v množstve prípadov podľa straníckej príslušnosti a proti vôli veľkej časti ľudí, ktorých sa problémy týkajú. Je to príbeh Slovenska ako Novej jamy.
Dva roky odvtedy, ako neznámi útočníci napadli v Nitre študentku Hedvigu Malinovú, vieme bezpečne niekoľko vecí. Predovšetkým je zrejmé, že vyšetrovanie prípadu viedlo k neudržateľným záverom. Kľúčové svedectvá vyšetrovania Generálnej prokuratúry potvrdzujú, že Malinová bola skutočne zbitá.
Oficiálne životopisy majú tendenciu vyrábať mužov bez vlastností. Tak je to aj v prípade Ivana Gašparoviča. Jednu z jeho základných vlastností však poznáme predsa len celkom bezpečne. Je mužom bez pamäti.
Či sa to Robertovi Ficovi páči, alebo nie, budeme sledovať mieru korupcie pri tendroch a verejných obstarávaniach, mieru zvyšovania verejných výdavkov, mieru šikanovania a zneisťovania zahraničných investorov a účelnosť vynakladania našich peňazí zo štátneho rozpočtu.
Dva roky po voľbách je už všeličo jasnejšie. Slovensko sa vrátilo mentálne do mečiarovských čias a komunistických stereotypov. Zúri potravinová a energetická bezpečnosť, vstávajú starí odborníci.
Je nepochopiteľné, že parlamentná opozícia opustila pôdu dôslednej a pre voliča zrozumiteľnej ochrany ústavnosti a hranice medzi právnym štátom a jeho demontážou sa stierajú za jej aktívneho prispenia.
V prednovembrovom Československu existovala ústava založená na vedúcej úlohe strany. A ako to už majú komunisti vo zvyku, poistili si ju tým, že v nej síce zakotvili inštitút ústavného súdu, ale v praxi nebol nikdy vykonaný.
Čo to znamená pre vzťah Slovenska k Srbsku? Slovensko môže sprostredkovať Srbsku svoju vlastnú skúsenosť. Jej základom je vedomie, že reformy sú možné, ale pokiaľ ich výsledky nechcú demokrati odovzdať autokratickým silám, musia sa vyvarovať klientelizmu, korupcie a politických podrazov.
Fico je túz, ale nie eso. Esom môže byť len preto, že opozícia sa nesústreďuje na jeho sociálnu demagógiu, ktorou prekrýva všetky reálne problémy svojej vlády.
Nezávidím Jánovi Počiatkovi a Robertovi Kaliňákovi, že patria k Ficovej zlatej mládeži. V normálnom režime to však nie je kvalifikácia na výkon funkcie ministra vnútra a financií.
Avizované neuznanie nezávislosti Kosova zo strany vlády Slovenskej republiky hodnotí OKS ako nelojálnosť voči spojencom Slovenskej republiky v Európskej únii a NATO.
V novembri 1989 sme nevedeli o ŠtB takmer nič. Keď sme si vtedy kládli otázku, ako rozlíšiť spoluprácu od nevyvolaných stretnutí s príslušníkmi ŠtB, Ján Langoš vyslovil vetu, ktorú pokladám za kľúčovú: V konečnom dôsledku si na túto otázku musí podľa vlastného svedomia zodpovedať každý sám.
Dňa 29.9.2007 sa v Bratislave konal snem Občianskej konzervatívnej strany. Delegáti snemu zvolili za nového predsedu OKS Petra Zajaca, venovali sa politike OKS v najbližšom období a schválili vyhlásenie snemu OKS.
V huriavku okolo druhého piliera a Andreja Hlinku úplne zanikol fakt, že poslanci v polovici septembra svojím hlasovaním v podstate zastavili akúkoľvek reformu slovenského školstva.
Slovensko je po roku od volieb zdanlivo nehybné. Musí si však vybrať. Nemôže byť aj slušnou demokratickou krajinou, aj etatistickým štátom predstierajúcim sociálnu citlivosť.
Puzzle Ficovho vládnutia sa pomaly začína skladať do obrazu. Jeho základ tvorí samotná povaha vlády. Smer vychádza z neomarxistickej ideológie, presadenej do prostredia Európskej únie a predstavuje návrat do ekonomického a sociálneho myslenia sedemdesiatych rokov minulého storočia. Práve koalícia so Smerom však ukázala, že ani SNS nie je antikomunistickou a HZDS pravicovou stranou.
Prípady relácií Reportéri a Pod lampou otvorili problém v dvoch ďalších kľúčových oblastiach publicistiky a verejnej diskusie. Celý spor sa pritom venuje okolnostiam celej kauzy a odohráva sa na úzkom prúžku tretej strany mince. Zabúda sa na jej dobre rozoznateľnú prvú a druhú stranu, hoci práve tá sa týka verejnoprávnej podstaty Slovenskej televízie.
Vianoce sú výrazom vnútornej potreby uzrozumenia so svetom. Sú chvíľou, v ktorej sa človek vymaní z času. Ten okamih je neskutočne krátky, vyžaduje veľa námahy, ale nikto si ho nedá vziať.
Opozícia by mala začať robiť to, čo sa od opozície očakáva - opozičnú politiku. Musela by však vedieť, akú a nehrať sa na žabu, ktorá túži po škorpiónovi na chrbte, aby sa mohla opýtať: „Prečo?“
Najväčší omyl spočíva v kritériách, ktoré uplatňujú na vládnu koalíciu opoziční politici a médiá, merajúcu jej činnosť vládnym programom. Treba jasne povedať, že vládny program je zlý a neprospieva Slovensku.
SDKÚ vychádza z očividnej ilúzie, že po nástupe Ficovej vlády sa smerovanie Slovenskej republiky nezmenilo. Je to sebaklam. Zmenu smerovania Slovenska Ficova vláda sama deklaruje, pokladá ju za svoj program a cieľ.
Ficova vláda spája od prvej chvíle vecné kroky so symbolickými. Takým bolo napokon už zloženie vlády, v ktorej sa spojilo ľavičiarstvo s krčmovým nacionalizmom a obstarožným autokratizmom.
OKS odmieta všetky prejavy a formy rozdúchavania nacionalizmu, či pochádzajú zo slovenskej alebo maďarskej strany, solidarizuje sa s občianskymi a politickými aktivitami proti nacionalizmu, očakáva od všetkých politikov jasné odsúdenie nacionalizmu a od médií, že nebudú napomáhať jeho šíreniu.
Občianska konzervatívna strana sa často stretáva s dešpektom väčších strán. Pred voľbami sme však nešpekulovali a jasne povedali, že voči vláde, v ktorej bude Smer, HZDS alebo SNS, budeme stáť v dôslednej opozícii. Programovo sme sa na ňu pripravovali a dúfam, že naša ponuka na opozičnú spoluprácu nevyvolá pohŕdavé odmietnutie.
Predstavou svojho najlepšieho reálneho riešenia prispelo SDKÚ k legitimizácii Mečiarovej politiky. KDH vnútorne zápasilo o svoju predstavu najlepšieho riešenia, lebo nemalo jednoznačnú chuť legitimizovať Ficovu politiku, a keď to už urobilo, nevydržalo mu to dlhšie ako dve hodiny.
OKS je presvedčená, že v reformách treba pokračovať a prehlbovať ich – je nevyhnutná obsahová reforma vzdelávania, reforma kultúry, spoplatnenie vysokoškolského štúdia, zníženie rovnej dane a odvodov, zniženie verejných výdajov a zúženie moci politikov v ústrednej, regionálnej a miestnej verejnej správe, reforma poľnohospodárstva a európskych fondov.
Vlastnosti toho muža sú jasne popísateľné: dodnes si nevšimol, že bol November 1989, presedel noc dlhých nožov v parlamente a učil sa robiť politiku, vodu chudoby káže a víno bohatstva pije, je milovníkom Lukašenka a iných prostých diktátorov z ľudu, človekom prednovembrovej kontinuity v ponovembrových rokoch.
Na Panenskej ulici je kaviarnička s čitárňou. Ponúkajú v nej najlepšiu arabskú a brazílsku kávu v Bratislave. Je pod bránou, takmer ju nemožno nájsť a nepomáha ani hrdzavý vývesný štít s názvom Next Apache, ale v tom je jej čaro. Napokon, všetci sme svojím spôsobom Indiáni.
V bývalých komunistických krajinách sme po roku 1989 svedkami odlišného, neraz celkom protichodného vývinu jednotlivých štátov a regiónov. Akoby sa v roku 2006 skrížilo niekoľko časov a pohybov: ruský čas s čínskym, balkánsky so stredoeurópskym, ukrajinský s bieloruským.
Národná rada Slovenskej republiky nevpustila do brán parlamentu Lipšicovu novelu zákona o prokuratúre ani Froncov návrh školského zákona. Poslanecké kluby sa svorne zhodli na tom, že to boli "populistické návrhy, sťahujúce predvolebnú kampaň z námestí do pléna Národnej rady". Radšej si ústavnou väčšinou schválili priestupkovú imunitu, spoločnou rukou zrušili Úrad pre štátnu službu a novelizovali zákon o obecnom zriadení.
Reforma vzdelávania je absolútnou prioritou druhej generácie reforiem. Školský zákon ako brána k jej inštitucionalizácii bola kľúčovou témou celého volebného odbobia.
Každý rok má svoje slovo. Slovom roka 2005 bola v Nemecku kancelárka; u nás vtáčia chrípka. Asi by sa z toho dalo vyčítať všeličo, ale nechajme to tak. Pre mňa boli slovom roka tupiny.
V novembri 1989 prebehla zmena politického systému, za ktorou nasledovala bolestná séria zmien ústavy a kľúčových zákonov. Pred pätnástimi rokmi bola odštartovaná zásadná ekonomická reforma. Liberalizovali sa ceny, spustila sa malá a veľká privatizácia. Po ôsmich rokoch zhubného mečiarizmu sa začali privatizovať banky, znižovať dane, prijala sa rovná daň. Začala sa reforma verejnej správy a sociálneho systému.
Je veľmi ťažké povedať o výsledkoch volieb do vyšších územných celkov niečo nebanálne. To, čo sa o nich popísalo, je jasné a viditeľné: nízka účasť voličov, vedomá depolitizácia volieb, stranícke mezaliancie, ktoré nemali svojou obskúrnosťou v mnohých prípadoch nič spoločné s politikou, víťazstvo koaličných strán v prvom kole, prijímané vzhľadom na nízky počet voličov s rovnakými rozpakmi ako víťazstvo opozície v druhom kole.
Vladimír Mečiar má v ponovembrovej slovenskej politike niekoľko prvenstiev. O jednom sa veľmi nevie. Spočívalo v jeho návrhu po voľbách v roku 1990, aby VPN nešla do koalície s KDH, ale získavala v parlamente podporu prierezovo vo všetkých politických stranách.
Pri prvom výročí nástupu Ivana Gašparoviča do prezidentskej funkcie sa do hodnotenia nikomu veľmi nechcelo. Všeobecne sa ocenil jeho umiernenejší štýl a aj pri jeho deklarovanej opozičnosti vcelku korektný vzťah s vládnou koalíciou. Správa o stave Slovenskej republiky však dala váhavcom jasnú odpoveď.
Európanstvo ako spoločný menovateľ neobstálo pred diametrálne odlišným pohľadom na riešenie problémov vlastného štátu. Spoločné európanstvo, na ktoré apeloval nemecký kancelár Schröder, neobstálo v konkrétnej francúzskej situácii. Francúzska a holandská košeľa sa ukázali bližšie ako európsky kabát.
Až keď sa študenti pustia do zápasu za obsahovú zmenu vzdelávacieho systému, stanú sa hybnou silou, ako ňou boli študenti v novembri 1989. Dovtedy ostanú slepou hračkou v rukách politikov.
V poslednom čase sme v politike svedkami zvláštnej straty pamäti. Akoby pod heslom "nemôžeme sa donekonečna venovať minulosti, musíme sa sústrediť na budúcnosť" vznikala tichá, nepísaná dohoda, že zamlčíme, zabudneme, alebo si vytesníme z pamäti konflikty, ktoré určovali politiku posledných pätnástich rokov a rozhodovali o smerovaní Slovenska.
V poslednom čase sa sformoval názor, že politika je len zápasom o moc. Sformuloval ho Martin Svatuška, keď tvrdil, že v politike "nie je žiadny priestor na idey, hodnoty či morálku".
Mikuláš Dzurinda urobil dva navzájom súvisiace politické ťahy. Ohlásil koniec reforiem a označil HZDS za politickú stranu, s ktorou treba uvažovať v budúcej vládnej koalícii.
Dnešná vláda platí daň z omeškania, z nedbalosti a nezodpovednosti a bude to tvrdá daň, ktorú zaplatíme všetci. Je to daň z toho, že koaliční politici si ani po piatich rokoch neuvedomujú, že demokratická vláda nie je na večné časy, ale na štyri roky.
Zmluva ustanovujúca ústavu pre Európu je kľúčovým dokumentom únie. Ústavne sa má stať jej základným zákonom. Podľa týchto predsavzatí musíme hodnotiť dokument, ktorý vzišiel z Konventu. A výsledok je z ústavného aj politického hľadiska skľučujúci.
Zdanlivo nejde o veľa. Zástupcovia stotridsiatich mimovládnych organizácií sa dostali do konfliktu s ministrom financií Ivanom Miklošom o znenie nového zákona o daniach z príjmov na neziskový sektor. A predsa ide o spor zásadný.
Jedna z vecí, ktoré ma po novembri 1989 fascinovali, bolo ústavné právo. Jeho logická krása nebola zlučiteľná z komunistickým systémom. Spolupracoval som trinásť rokov so skvelými ústavnými právnikmi ako Pavel Holländer, Ivan Trimaj a Ernest Valko a ich práca bola pre mňa nielen veľkou skúsenosťou, ale aj potešením.
Skutočné problémy ústavného zákona o referende sa skrývajú v troch oblastiach: referendum je ešte stále nezáväzné, parlament ho môže po troch rokoch zrušiť a možno ho vypísať fakticky na čokoľvek.
Sú to skutočne alarmujúce čísla. Na kultúru ide zo štátneho rozpočtu 0,6 percenta HDP, čo je polovica toho, čo dávajú na kultúru naši susedia a tretina toho, čo dávajú bohatšie európske štáty. A, ako sa dozvedáme, na rok 2004 hrozí zníženie rozpočtu o ďalšiu tretinu. Celý problém má však aj druhú tvár.
Podľa prieskumu INEKO si ľudia myslia, že im je horšie, ako je. Jednoducho povedané, ich hodnotenie vlastnej ekonomickej situácie je horšie ako ekonomické fakty. Reformy majú „zlý imidž“ a sprevádza ich „blbá“ nálada. Z čoho tento rozpor vyplýva?
Voľby v roku 2002 boli z tohto hľadiska vo viacerých ohľadoch zvláštne. Voľby vyhrali politické strany, ktoré reprezentovali len čosi vyše štyridsať percent voliacich občanov. Vláda teda vie, že ide proti väčšine.
Výsledok volieb na Slovensku bol prekvapujúci len v jednom, ale zato kľúčovom bode: vo výmene rolí Smeru a SDKU. To umožňuje utvoriť vládu nesocialistických strán, ktorá otvára dvere do NATO a EU a prejavuje spoločnú vôľu uskutočniť alebo aspoň otvoriť základné reformy. Slovensko sa politicky stalo stredoeurópskou krajinou.
Moja najväčšia výčitka tejto vláde spočíva v tom, že sa správala ako socialisti. Brala nám peniaze, vyhadzovala ich von oknom, nešetrila na sebe, ale na nás a nestarala sa o to, aby sa peniaze úspornejšie a účinnejšie vkladali do sociálnej oblasti, do zdravotníctva a do školstva.
Tá správa znela v utorok večer celkom sucho: Národná rada zvolila šesťdesiatimi ôsmimi hlasmi za prvého ombudsmana Slovenskej republiky poslanca NR SR za HZDS Pavla Kandráča.
Na Slovensku platí jednoduchá pravda, aj keď sa môže zdať v tejto chvíli naivná: že bude normálnou krajinou, až keď v nej budú vládnuť jednoduché pravdy. V našom prípade je ňou poctivá politika.
Reformy po roku 1989 majú na Slovensku ťažký život. Prvé reformy systému, ktoré sme urobili po roku 1989, narazili na Slovensku u ľudí na nepripravenosť.
Mal som na vysokej škole priateľa, huslistu, lúčničiara a poslucháča hudobnej vedy, ktorý svoju túžbu po tom, v akom svete by chcel žiť, zhrnul do vety: "Chcel by som každé ráno čítať TIMES".
Pátos je vypätý cit extázy, v ktorej sa ľahko menia emócie na exces a násilie. Práve preto je dobré rozlíšiť civilný pátos od militantného, vyvolávajúceho z podzemia nevedomia ničivý pud.